.

-Yetti zo Šumavy

Historka, ktorú chcem uviesť, sa stala v približne rovnakom časovom období ako tá od Svätej Heleny, niekedy po prvej svetovej vojne. Jej hrdinami nie sú zlatokopovia, ale drevorubači, ktorí porážali stromy v oblasti Vysoké Myte na Šumave.
Aby toho čo najviac stihli, nevracali sa na noc domov, ale prespávali v lesnej búde, ktorú si postavili. Jedného dňa, keď skončili prácu, povečerali a uľahli k spánku. Prebudil ich hluk, ako ktosi behal okolo búdy a volal: ,,Len keby neboli traja, len keby neboli traja." Vydesení drevorubači náhle v dverách búdy uvideli ruky, celé čierne (pokryté čiernymi chlpami?). Ruky tápali a hľadali. Jeden z drevorubačov schmatol sekeru a do ruky uderil. Z vonku sa ozval krik, ruky sa naťahovali ďalej a ďalej, boli dlhšie a dlhšie, posúvali sa do búdy. Traja muži sa krčili v kúte a obávali sa najhoršieho. Naraz ruky sčista jasna zmizli. V tú noc už nezaspali, zapálili sviečku a von sa odvážili vyjsť až ráno. Okolo búdy bola udupaná tráva. Keďže im dochádzali zásoby, rozhodli, že sa vydajú pre ďalšie potraviny. V búde zostal len ten, ktorý do čiernej ruky ťal sekerou. Keď na druhý deň prišli jeho druhovia i s novými zásobami späť do búdy, našli nešťastníka mŕtveho. Tvár mal modrú a na krku boli vidieť čierne prsty, čierne ruky.
Viac údajov nemáme. V každom prípade je to historka veľmi podobná tej zo Severnej Ameriky. Ak sa zbavíme prvkov, ktoré mohla postupom času dodať ľudová tvorivosť (rozprávanie ,,prízraku", predlžujúce sa čierne ruky), máme možno do činenia s tvorom podobným severoamerickému ľudoopovi. Nemôžeme sa diviť, že drevorubačom, ktorí v živote iste nevideli ani gorilu, že im pripadali čierne ruky ako ruky prízraku. Proti zjaveniu hovorí aj zdupaná tráva okolo búdy. Škoda, že si niekto nevšimol, či sa v okolí nevyskytujú divné stopy. Zaujímavá je aj relatívna časová zhoda, v ktorej sa oba príbehy odohrali.
Proti výskytu neznámeho ľudoopa však hovorí to, že sa podobných svedectiev zo Šumavy nevyskytuje viac.